Show Notes
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Dňa 13. augusta 1892 uverejnili hlavné noviny slovenského národného hnutia Národnie Noviny na svojej titulnej strane článoček s názvom Slovenské „siroty“, ktorý parafrázoval list štrnásťročného chlapca adresovaný rodičom. Chlapec, ktorého meno nebolo uvedené, mal byť jedným z pätnástich detí z obce Liptovská Lužná v Liptovskej stolici, ktoré ich rodičia dali na adopciu do rodín na Dolnej zemi hovoriacich po maďarsky. Ako sa v článku uvádza, v rozpore s deklarovaným cieľom zabezpečiť týmto deťom, pochádzajúcich z núdznych pomerov, lepšie životné podmienky a vzdelanie, sú podľa svedectva zneužívané a trápené. Citujem: „Chlapček píše, že ich tam nedali ani do školy, ani že ich neprijali za vlastných, ale že im je tak zle, ako im doma nikdy nebolo: telo jeho je od bitky počerneté, od kalvína pána svojho a ženy jeho nepočuje iba kliatbu a rúhanie Bohu a keď sa modlí ráno alebo večer, že sa mu vysmievajú a od veľkej biedy a nečistoty začali ho vši žrať..., moria ich hladom a prinútení sú kradnúť ovocie alebo kukuricu.“ Noviny citujú aj priamo z údajného chlapcovho listu: „Otec môj drahý a drahá mať moja, pre Pána Boha vás prosím vysloboďte ma z tohto cudzieho sveta, lebo na mne iba tá suchá koža visí od biedy, ja od žiaľu umrem za vami, ak neprídete po mňa, lebo ja som tá najopustenejšia sirota v tomto cudzom svete...“ Možno i na prekvapenie nepodpísaného autora tento krátky článok spustil lavínu pobúrenia a odporu vidieckeho obyvateľstva k štátnym i k stoličným úradom. Hoci uhorské štátne orgány preverovali pôvod tohto listu i skutočné podmienky takto adoptovaných slovenských detí na Dolnej zemi a neskôr sa snažili vyvracať rýchlo sa šíriace fámy, zdalo sa, že proti všeobecnej lavíne odporu sú úplne bezmocné. Slovenský vidiek zaplavil strach, rozhorčenie a krajná nedôvera k úradom. Celý prípad čoraz viac nadobúdal podobu a rozmery morálnej paniky, ktorá viedla až k nepokojom v troch slovenských obciach. Celý tento prípad a s ním súvisiaca panika sa zároveň stali silným argumentačným arzenálom vo vtedajšom politickom diskurze. Vystupujú z neho obvinenia z údajnej snahy o „odkresťančenie“ a pomaďarčenie slovenských detí, ale tiež spätné obvinenia proti panslávom, ktorí sa neštítia šíriť najodpornejšie fámy a dezinformácie. Čo sa teda dialo v hornouhorskej Liptovskej a Oravskej stolici na začiatku 90. rokov 19. storočia? A ako sa táto kauza podpísala na politickom zápase v ďalšom období? Počúvate podcast Dejiny. Som rád, že v štúdiu môžem privítať historika Ladislava Vorosa z HÚ SAV, ktorý sa aktuálne zaoberá práve výskumom politického diskurzu v prostredí vidieckeho obyvateľstva hovoriaceho po slovensky na prelome 19. a 20. storočia. Aj táto epizóda vychádza s podporou JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a podcastu Dejiny. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty See omnystudio.com/listener for privacy information.
More from Dejiny
V júni roku 1924 sa otvorila v Bratislave pozoruhodná umelecká výstava, ktorá na chvíľu rozbúrila stojaté vody kultúrneho života v novej slovenskej metropole. Neodohrávala sa na mieste, ktoré by sme mohli nazvať reprezentačnou galériou, či výstavným priestorom. V školskej telocvični na Ružovej ulici tu po prvý raz v koncentrovanej podobe vystavil svoje diela košický maliar Anton Jasusch. Už názvy vystavovaných diel nám mnohé napovedia: Kolobeh života (Putovanie duší), Zánik planéty, Žltý mlyn, Posledný súd či Príšera vojny. Do dobového kánonu, kedy sa vo výtvarnom umení často hľadalo národné a slovenské, zrazu vtrhol muž s desivou víziou ľudského osudu, neodbytného konca a vojnovej fantazmagórie. I samotné plátna zodpovedali týmto symbolickým a zároveň expresívnym výjavom – viaceré z nich merali 3 x 3 metre a návštevníkov okamžite upútali monumentalitou zobrazenej myšlienky. Dokonca i dobová tlač zareagovala búrlivejšie, než to bývalo v prípade kultúrneho života zvykom. Kým jedni ohlasovali nový fantastický zjav, pri ktorom je potrebné vybehnúť na ulicu a kričať „Heureka“ , iní tomu istému zjavu vyčítali, že je „nestudným ospevovaním ľudského koitu“. To, čo tak upútalo pozornosť bratislavského publika, však vynikalo z osobnej a strašnej umelcovej skúsenosti. Po rokoch strávených na frontoch prvej svetovej vojny, v zajateckých táboroch v Rusku i strastiplnej ceste domov cez polovicu sveta sa na niekoľko rokov zamkol a maľoval. A v akomsi tvorivom záchvate vzniklo jeho životné dielo, ku ktorému sa už azda ani v neskorších rokoch nepriblížil. A čo bolo na ňom tak príťažlivé? Posolstvo, ktoré bolo ukryté v Jasuschovych plátnach, hádam najlepšie charakterizoval historik umenia Tomáš Štrauss. „Honba za peniazmi, kariérou a spoločenským postavením robí z človeka pretekára, ktorý nevie prečo a kam beží. Osobitné miesto v tomto systéme odcudzujúcich síl má podľa autora [...] sexus, ktorý je danej spoločnosti narkotickou „soľou a korením bytia“. Nielen zmechanizovaný a bezcieľne prežívaný život, nedostatok ideálov, ale aj falošné ideály utvárajú prostredie, v ktorom sa rozvíja (ako sa vyjadril sám Jasusch) „dnešný človek, ktorý všetko vie, o všetkom vie, len o tom nie, čo by mal.“ O Antonovi Jasuschovi sa rozprávame s historikom umenia a riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga Júliusom Barczim. Spolu s Ninou Gažovičovou je Július Barczi autorom jedného z najpočúvanejších podcastov o umení na Slovensku – Predané. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty See omnystudio.com/listener for privacy information.
Záhrada – na prvý pohľad sa môže zdať, že s históriou toho nebude mať veľa spoločného. V prvom rade jej obraz v nás evokuje pocit úľavy, príležitosť na oddych od každodenných starostí a únik pred neústupčivosťou nášho sveta. Avšak už pri druhom pohľade, či skôr druhom zamyslení, s uznaním musíme konštatovať, že o záhrade museli predsa rovnako uvažovať aj generácie pred nami. A nielen to. Rovnako ako my premietali do nej svoje predstavy o pozemskom raji, svoje túžby i ambície. Keď preto hovoríme o historických záhradách, nemáme pritom na mysli iba esteticky príťažlivé miesto. Pred nami sa vynára aj obraz spoločnosti, ktorá ich vytvorila, jej predstavu o prírode, o kráse, o spôsoboch vyjadrenia vlastne moci a spoločenského postavenia. A ak už do tretice rozprávame o záhrade s toľkými ľudskými prívlastkami, musíme sa vrátiť do jej azda najskvelejšej podoby, a teda do barokovej záhrady. V podcaste Dejiny sa o nej rozprávame s historičkou Annou Fundárkovou z Historického ústavu SAV. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty See omnystudio.com/listener for privacy information.
Keď v októbri 1918 vznikla Československá republika, nová demokracia stála okrem praktických problémov i pred nečakanou symbolickou výzvou. Mala obrovské spoločenské nadšenie a charizmatického prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, no jeho sídlo – Pražský hrad – sa nachádzalo v neutešenom stave. Bolo zrejmé, že po posledných desaťročiach habsburskej vlády pôsobilo niekdajšie mocenské centrum českých panovníkov zanedbane a opustene. Masaryk dokonca vraj váhal, či si nemá dať radšej vybudovať inú, modernú rezidenciu. Nakoniec sa rozhodol rešpektovať dlhú tradíciu sídla hlavy štátu a na Hrade zostať. Hľadal však architekta, ktorý by dokázal z pôvodne stredovekého hradného areálu vytvoriť sídlo modernej demokratickej republiky. Našiel ho v rešpektovanom Slovincovi Josipovi Plečnikovi, ktorý bol už v tom čase považovaný za jedného z najvýznamnejších slovanských architektov. A tu sa začína aj dnešné rozprávanie pravidelného podcastu Dejiny - rozprávanie o jedinečnom vzťahu prezidenta a architekta, a o stopách a dielach, ktoré zanechal práve Josip Plečnik nielen v Prahe, ale i vo Viedni či v jeho rodnej Ľubľane. Naším hosťom bol Zdeněk Lukeš, český architekt a historik architektúry, ktorý už krátko po revolúcii v roku 1989 nastúpil na Pražský hrad, kde sa v ére prezidenta Václava Havla podieľal na jeho revitalizácii a kde pôsobí dodnes. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracoval Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty See omnystudio.com/listener for privacy information.
Čo sa dá vlastne stihnúť za 30 rokov života? Samozrejme, príliš veľa nie, teda ak by sme takýto časový úsek hodnotili iba štandardnými kritériami, ktorými premeriavame i svoj vlastný život. Odpoveď však môže byť aj diametrálne odlišná či rovno opačná, ak si uvedomíme, že príbeh takéhoto mladého človeka sa odohráva v mimoriadnych časoch a je zavŕšený mimoriadnym činom. A to je presne prípad Jozefa Gabčíka. Jozef Gabčík je muž, ktorého netreba nijako zvlášť predstavovať – bol vojak pôsobiaci v československej zahraničnej odbojovej armáde, účastník operácie Anthropoid, ktorej výsledkom bol atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Bol tvárou protinacistického odporu, vlastencom a dnes je našou národnou ikonou. A predsa ho predstaviť musíme – ako obyčajného vojaka, človeka z mäsa a kostí, odvážneho mladíka, priamočiareho a neraz impulzívneho – a spolu s ním je potrebné predstaviť i desiatky, ba až stovky ďalších ľudí, bez ktorých by bol jeho príbeh neúplný, nevysvetlený a sploštený len na nič nehovoriaci obraz hrdinu. Práve takýto podrobnejší obraz prináša monografia s titulom Jozef Gabčík – človek, vojak, legenda, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Mamaš. Rozprávame sa s jej autorom, historikom Martinom Poschom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty See omnystudio.com/listener for privacy information.
Do kín vstupuje zrejme najočakávanejší slovenský film roka – Generál Golian – a od začiatku vyvoláva otázky. Bola pozícia Gustáva Husáka v Slovenskom národnom povstaní skutočne taká, ako ju zobrazuje režisér? A ako môže historik odpovedať na fabulácie, či autorskú umeleckú licenciu, ktorá celý príbeh o povstaleckom veliteľovi posúva do inej roviny? A čo vlastne vieme (i po tomto filme) o generálovi Golianovi? Na festivale Cinematik sme sa rozprávali s historikom Marianom Uhrinom, riaditeľom Múzea SNP. Od príprav na povstanie, cez neľahkú pozíciu v podmienkach, keď sa pôvodný plán nepodarilo naplniť, až po posledné mesiace a týždne v nemeckom zajatí, kde sa stopy strácajú – Ján Golian vystupoval ako muž, ktorý sa držal nádeje na úspech do poslednej chvíle. Nech už filmové kritiky vyznejú tak či onak, je to príležitosť spoznať jedného z najvýznamnejších mužov našich moderných dejín. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty See omnystudio.com/listener for privacy information.